Život Prešova
online
online
Maďarsko: Csatáryho opäť vypočula prokuratúra
31.07.2012 Celý región
Budapešť 31. júla (TASR) – Budapeštianska vyšetrovacia prokuratúra dnes opäť vypočula Lászlóa Csatáryho, ktorý je podozrivý z vojnových zločinov, informovala maďarská tlačová agentúra MTI.
Vypočúvanie na Belehradskom nábreží v budove prokuratúry, kam 97-ročného podozrivého priviezli vozidlom prokuratúry, trvalo takmer tri hodiny. To isté auto ho po výsluchu odviezlo domov, kde je zadržiavaný v domácom väzení.
Csatáry je podľa prokuratúry podozrivý z vojnového zločinu protizákonného mučenia ľudí. Podľa advokáta Gábora Horvátha jeho mandanta vypočuli v súvislosti s novými dôkazmi, k rozšíreniu podozrení však nedošlo.
Csatáry popieral činy, z ktorých ho podozrievajú a poprel aj to, že by sa v košickom gete správal kruto. Obhajca poznamenal, že je možné, že si ho svedkovia mýlia s niekým iným. Svoje tvrdenie zdôvodnil jednou zo svedeckých výpovedí o krutostiach muža v čiernej uniforme, ktorá bola ale uniformou nemeckých vojakov, a nie členov maďarskej polície.
Maďarská prokuratúra 22. septembra 2011 nariadila na základe žaloby jeruzalemskej kancelárie SWC vyšetrovanie v kauze vojnového zločinu v Košiciach z roku 1944.
Maďarská polícia ho zadržala 18. júla, Budínsky ústredný súd v ten istý deň nariadil domácu väzbu podozrivého.
Minister spravodlivosti SR Tomáš Borec vyjadril vo štvrtok záujem na tom, aby bol údajný vojnový zločinec Csatáry vydaný na konanie na Slovensko. O vydaní bývalého košického policajného šéfa je kompetentný rozhodnúť maďarský Súdny tribunál hlavného mesta, ale v tejto záležitosti zatiaľ nebol vydaný európsky zatykač, reagoval vo štvrtok maďarský rezort verejnej správy a spravodlivosti (KIM).
Csatáry podľa SWC zohral kľúčovú úlohu pri deportácií 300 židov z Košíc na Ukrajinu, kde z nich takmer väčšinu v lete 1941 v meste Kamenec Podolský povraždili a čelí aj obvineniu z pomoci pri organizovaní deportácií približne 15.700 židov do vyhladzovacieho tábora v Osvienčime v roku 1944. Csatáry bol v tom čase ako vysoký policajný funkcionár a úradník maďarskej okupačnej správy v Košiciach veliteľom zberného tábora. Po vojne ušiel do Kanady, ktorá ho zbavila kanadského občianstva až v roku 1997.
Vypočúvanie na Belehradskom nábreží v budove prokuratúry, kam 97-ročného podozrivého priviezli vozidlom prokuratúry, trvalo takmer tri hodiny. To isté auto ho po výsluchu odviezlo domov, kde je zadržiavaný v domácom väzení.
Csatáry je podľa prokuratúry podozrivý z vojnového zločinu protizákonného mučenia ľudí. Podľa advokáta Gábora Horvátha jeho mandanta vypočuli v súvislosti s novými dôkazmi, k rozšíreniu podozrení však nedošlo.
Csatáry popieral činy, z ktorých ho podozrievajú a poprel aj to, že by sa v košickom gete správal kruto. Obhajca poznamenal, že je možné, že si ho svedkovia mýlia s niekým iným. Svoje tvrdenie zdôvodnil jednou zo svedeckých výpovedí o krutostiach muža v čiernej uniforme, ktorá bola ale uniformou nemeckých vojakov, a nie členov maďarskej polície.
Maďarská prokuratúra 22. septembra 2011 nariadila na základe žaloby jeruzalemskej kancelárie SWC vyšetrovanie v kauze vojnového zločinu v Košiciach z roku 1944.
Maďarská polícia ho zadržala 18. júla, Budínsky ústredný súd v ten istý deň nariadil domácu väzbu podozrivého.
Minister spravodlivosti SR Tomáš Borec vyjadril vo štvrtok záujem na tom, aby bol údajný vojnový zločinec Csatáry vydaný na konanie na Slovensko. O vydaní bývalého košického policajného šéfa je kompetentný rozhodnúť maďarský Súdny tribunál hlavného mesta, ale v tejto záležitosti zatiaľ nebol vydaný európsky zatykač, reagoval vo štvrtok maďarský rezort verejnej správy a spravodlivosti (KIM).
Csatáry podľa SWC zohral kľúčovú úlohu pri deportácií 300 židov z Košíc na Ukrajinu, kde z nich takmer väčšinu v lete 1941 v meste Kamenec Podolský povraždili a čelí aj obvineniu z pomoci pri organizovaní deportácií približne 15.700 židov do vyhladzovacieho tábora v Osvienčime v roku 1944. Csatáry bol v tom čase ako vysoký policajný funkcionár a úradník maďarskej okupačnej správy v Košiciach veliteľom zberného tábora. Po vojne ušiel do Kanady, ktorá ho zbavila kanadského občianstva až v roku 1997.
0
www.ZIVOTPO.sk
